Väčšina rodičov sa snaží pomáhať svojim deťom hlavne na prvom stupni základnej školy s prípravou do školy. Neschopnosť poradiť deťom sa niekedy objavuje tam, kde škola uplatňuje alternatívne metódy vyučovania napríklad Hejného metódu v matematike. Rodičia ju väčšinou uznávajú, ale niekedy sú bezradní. Ak dieťa ochorie, nemôžu ho látku doučiť, pretože násobilka sa v škole učí úplne inak ako kedysi. Pritom práve násobilku alebo aj vybrané slová berú rodičia celkom ochotne za svoje, rovnako ako tréning prvotného čítania. Niektoré veci s deťmi musíte nacvičiť, pripúšťajú skoro všetci.
O efektivite domácich úloh sa diskutuje všade vo svete, a to dokonca už dlhšie ako sto rokov. Doteraz však neexistuje konsenzus. Kým jedni tvrdia, že domáce úlohy zvyšujú šancu žiakov uspieť a zvýšiť svoje akademické schopnosti, iní dokazujú, že príliš veľa domácich úloh môže vzdelávacím výstupom dokonca škodiť.
Čas trávený nad úlohami je v rôznych krajinách iný. Nikoho asi neprekvapí, že najdlhšie sa deti trápia nad zošitmi v ambicióznych krajinách, ako je Japonsko alebo Čína. Sú to tri – štyri hodiny denne, aj cez víkend a k tomu doučovanie. Naopak vo Fínsku, ktorého školstvo sa považuje za veľmi úspešné, je zvykom dávať domácich úloh málo. Učitelia spoliehajú skôr na prácu v škole, a ak dieťaťu niečo nejde, dostane individuálnu podporu. V Taliansku dostávajú deti domáce úlohy na precvičovanie učiva aj cez veľké letné prázdniny – ale tam to má svoj dôvod, prázdniny sú totiž dlhšie ako inde.
U nás je väčšina učiteľov a aj mierna väčšina rodičov pre domáce úlohy. Inak to vidia žiaci. Trebárs gymnazisti sa sťažujú na neúmerné a často až nezmyselné zaťaženie. Niektorí vysokoškolskí učitelia sa zase sťažujú, že študenti ani v terciárnom štúdiu nechápu nutnosť domácej prípravy. A prisudzujú to tomu, že ju od nich strednej školy nevyžadovali. Domáce úlohy sa budú zrejme zadávať v rôznej miere ďalej. Tam, kde sú domáce úlohy chápané ako príležitosť rodičov zúčastňovať sa na vzdelávaní žiakov, je nesprávne, aby hodnotenie domácich úloh bolo kritériom, ktoré odlíši úroveň znalostí a zručností jednotlivých žiakov.